Počula som o tom. Vedela som, že sa to niekedy stáva.
Že niekto niekoho objaví.
Pre herečku je slovo „objaviť“ zázračné slovo. Každá túži po tom, aby ju objavil režisér alebo producent.

Bez prikrášľovania. Bez ega.
Stalo sa mi to. Objavili ma. Objavili ma v Hollywoode.
V roku 1996 som ako čerstvá absolventka VŠMU natočila film. Moja postava bola epizódna, nebola hlavná. “Kolja” však v roku 1997 vyhral Oscara za najlepší zahraničný film.
O pár rokov neskôr som sedela u maminky v Dolnom Kubíne.
Na červenej koženej lavici v kuchyni a rozmýšľala som nad mojím životom.

Bola som herečka. Hrala som v divadle, dabovala som, moderovala som.
A napriek tomu som nebola šťastná.
Bola som vo vzťahu, ktorý bol komplikovaný. Bola som veľmi citlivá. A bola som chorá.
Dnes už viem, že to bolo tým, že som nevedela pracovať so svojimi emóciami.
Mala som chronické zápaly, problémy so žalúdkom, nespavosť.
Moje telo mi ukazovalo, že niečo nie je v poriadku.

Toto nie je život, ktorý som prišla žiť.
Vedela som, že existuje ešte niečo iné.
Vedela som to. Cítila som to.
Že niečo niekde je.
Že niečo sa má stať.
A v tom momente som sa ponorila do hlbokej prítomnosti.
Otvorila som dvere niečomu, čo už na mňa čakalo.
A práve v tom momente zazvonil telefón.

Americký režisér, ktorý videl Kolju sedemnásťkrát, pre mňa napísal film a chcel sa so mnou stretnúť v Prahe.
Do Prahy som išla. Film som natočila.
A potom prišiel ďalší moment.
V roku 1999 som prvýkrát pristála v Los Angeles.
Vyšla som z letiska Los Angeles International Airport.
Otvorili sa dvere. Urobila som krok von.
Zastala som.

A tak sa to začalo.

Vnútorný hlas. To silné vedenie.
Niekedy ho počujeme jemne.
Niekedy je tak silný, že ho už nedokážeme ignorovať.
Aj keď okolie hovorí, že nemáme ísť.
Aj keď nás presviedčajú, že robíme chybu.
My vieme.

A ideme za tým.
Do Los Angeles som sa presťahovala vo veku 29 rokov.
V období, ktoré sa nazýva návrat Saturnu.
Saturn Return.
Mnohí ľudia v tomto období prechádzajú veľkými zmenami.
Aj ja som nimi prešla.
Aj keď som v Los Angeles pracovala ako herečka a natočila som 20 filmov, ten hlavný dôvod, prečo som tam išla, bol iný.

To najdôležitejšie, čo som sa naučila, bolo pracovať s mojimi emóciami.
Počas môjho trojročného štúdia na Mystickej škole v Kalifornii som išla ešte hlbšie. Mala som možnosť nazrieť do svetov, o ktorých sa mi predtým snívalo.
Pochopila som jednu vec.
Človek sa uzdravuje na všetkých úrovniach.

Učíme sa pracovať s myšlienkami.
Učíme sa pracovať s emóciami.
Učíme sa cítiť svoje telo.
A rastieme ako duša.
A učíme sa milovať.
Krok za krokom.
Kúsok po kúsku.
Učime sa postupne ľubiť samých seba.

Aj o tomto sa učíme v našej Spirituálnej škole.
Prostredníctvom 121 lekcií.
Prostredníctvom živých vysielaní.
Prostredníctvom komunity na Telegrame, kde odpovedám na vaše otázky.
Prostredníctvom audionahrávok - Uvedomení, ktoré zdieľam.

Svetielka, pozývam vás stať sa tohto súčasťou, ak si to tak želáte.
Na 30 dní za 4 eurá.
Prečo iba 4 eurá

Chcem, aby ste si to vyskúšali.
Chcem, aby ste dali šancu sebe.
Ukážem vám, že sa dá postupne uvoľňovať bolesť, stres, napätie.
Ukážem vám, že sa dá uzdraviť aj vaše fyzické telo.

Teším sa na vás.
Ďakujem, že ste dočítali až sem.
Mám vás rada, aj keď sa ešte nepoznáme.

A verím, že aj to, že ste toto čítali malo byť. Možno to nie je náhoda, možno je to osud. Možno vás ku mne nenápadne privideol váš vnútorný hlas...

Do Spirituálnej školy môžete vstúpiť jednoducho. TU

Teším sa na vás, Svetielka.

S láskou a svetlom,